Šiť topánky dnes pre mladých ľudí nie je sexy, hovorí zlínsky výrobca obuvi
Zákazníci totiž predajňu nájdu v 64. budove baťovského areálu, kde mala firma Baťa predtým svoje oddelenie vývoja. „Je to možno symbolické, Tomáš Baťa a jeho filozofia je pre mňa veľkou inšpiráciou,“ hovorí Kunorza.
V čom konkrétne?
Jeho príbeh pozná každý, zaujal ma na ňom jeden aspekt: aby mohol vybudovať svoje impérium, musel najskôr skrachovať. Budoval ho tak úplne od nuly. Baťa bol extrémne pracovitý a geniálny podnikateľ, napríklad počas krízy masívne zlacnil a zároveň dokázal znížiť vstupy. Dobre vedel aj to, že nie je dôležité „len“ zarobiť peniaze, ale zároveň sa postarať o svojich zamestnancov. Ľudia, ktorí poctivo pracovali, sa uňho mali dobre.
Aká bola vaša cesta do sveta obuvi?
Dostal som sa doň skôr omylom. (smeje sa) Keď som si mal vybrať strednú školu, „kožiareň“ mi pripadala ako najľahšia cesta. V druhom ročníku som sa dostal na prax do vtedajšieho Svitu, ktorý ešte po revolúcii išiel naplno. V dielňach to hučalo, tovar sa vozil vo veľkom do Ruska, jazdili sem zástupcovia nemeckých firiem… Fascinovalo ma, koľko obuvi vzniká na jednom mieste. Po maturite som do Svitu nastúpil na plný úväzok.
Takže ste zažili jeho krach koncom 90. rokov?
V novinách som čítal vyjadrenie vedenia firmy, ako Svit ide a aké má plány, lenže my vo výrobe sme videli, že realita je úplne iná. Bolo to smutné, ale poučné. Bol som mladý chlapec, nechápal som, ako je možné, že môže kľaknúť firma, ktorá má toľko objednávok. Všetky súvislosti mi vtedy ešte nedochádzali. Podnik potom definitívne dorazila ruská menová kríza v roku 1998. Po nadobudnutí skúseností vo Svite som pracoval dva roky v súkromnej firme, opäť som sa venoval obuvi. Neskôr som odišiel do Prabosu, kde som robil šesť rokov. To bola veľká škola, prvýkrát som tam pričuchol aj k pracovnej a bezpečnostnej obuvi.
Aký máte dnes dojem, keď vidíte ožívajúci továrenský areál?
Som úplne nadšený, ako sa mení nielen areál, ale aj celý Zlín. Za posledné roky urobil veľký krok dopredu, napríklad parky tu máme nádherné. Som hrdý Zlíňák, všetkých našich obchodných partnerov sem pozývam na návštevu, aby spoznali miestnu architektúru a genius loci továrenského areálu.
V roku 2009 ste so spoločníkmi založil firmu Z-Style, z ktorej sa neskôr stal BENNON. Aké ťažké je presadiť sa dnes na trhu s outdoorovou a pracovnou obuvou?
Stále ťažšie, hoc nie nemožné. Zamerali sme sa na to, že chceme dodávať na trh kvalitný produkt za rozumnú cenu. Do začiatku covidovej pandémie naša firma rástla, teraz to bude výzva udržať. Na ľudí už začínajú dopadať zvýšené ceny energií a dívajú sa, kde by ušetrili. Topánky sa však budú nosiť stále, to je nemenná konštanta.
V jednom rozhovore ste povedali, že pracovná a bezpečnostná obuv je často zanedbávaná a podceňovaná.
Nohy nás nosia celý život. Je to ako v prípade rodinného domu – keď nemáte dobre položený základ, môžu prísť ťažkosti aj vo vyšších oblastiach. V práci má človek topánky na nohách osem hodín denne, potrebuje kvalitný zvrškový materiál a dobrú podošvu, ktorá nás ochráni a bude sa ohýbať tam, kde má. Kedysi sa bežne stávalo, že zamestnávatelia, aby splnili svoju povinnosť, skrátka kúpili nejaké topánky a neriešili, čo sú zač. V posledných rokoch sa to už zlepšilo, firmy vymýšľajú rôzne benefity a kvalitná pracovná obuv medzi ne patrí.
Idú Česi hlavne po cene?
Veľa ľudí už pochopilo, že je lepšie zaplatiť si za kvalitnejšiu obuv, ktorá vydrží dlhšie. Keď si kúpite topánky, ktoré vás podržia v ťažkých podmienkach, napríklad v zime na horách alebo počas dlhého výšľapu, tak už nemáte dôvod odchádzať k inej značke. Naša najpredávanejšia topánka TERENNO stojí vyše dvetisíc korún a veľa zákazníkov sa k nej opakovane vracia.
Ako sa dá spoznať kvalitná trekingová obuv?
Ide hlavne o dobré kopyto a aj o to, aké komponenty sa pri jej výrobe používajú. Záleží aj na podmienkach – keď neviete, aké počasie vás čaká, je dobré mať kvalitnú obuv s membránou. Všeobecne by podošva nemala byť extrémne tuhá ani mäkká a obuv by mala mať kvalitný opätok, ktorý drží pätu, ale nefixuje veľmi vyššiu časť nohy, aby sa v nej dalo prirodzene chodiť. To platí pre všetky topánky. V prednej prstovej časti musia rešpektovať tvar chodidla a nesmú byť veľmi tesné. Pri chôdzi sa noha predlžuje, a keď napríklad v teréne zostupujete, krátke topánky sú veľký problém.
V Zlíne ste teraz otvorili prvú kamennú predajňu a máte tu aj svoje laboratórium. Čo výroba, koľko toho šijete v Európe?
Zhruba do desiatich percent, zvyšok sa robí v Ázii. Prvotný vývoj však robíme v Zlíne, kde zároveň prebieha záverečná kontrola kvality. V Ázii vyrábame už od roku 2009, máme tam vlastných ľudí, ktorí dozerajú na výrobu. V obuvníckom priemysle dlhodobo platí, že výroba v Európe šla dramaticky nadol a Ázia dnes dominuje, sú tam aj potrební subdodávatelia. I najlepšie značky na svete majú prevažnú väčšinu produkcie v niektorej z ázijských krajín.
Covid vám aj preto život skomplikoval, nie?
Boli a sú s tým problémy stále. Ťažko sa tam fyzicky dostávate, v Číne stále platia karantény a podobne. Stále je však pre mňa dôležité, že aspoň čiastočne držíme tradíciu výroby v Európe, aj keď ekonomicky to nie je také výhodné.
Hrá v tom rolu to, že nájsť v Česku vyučeného obuvníka alebo šičku, ktorí by v tomto odbore chceli pracovať, je nadľudský výkon?
Je to tak. BENNON je členom Českej obuvníckej a kožiarskej asociácie a všetci vnímame, že Európa sa vydala odlišnou cestou. Šitie obuvi dnes nie je pre mladých „sexy“, málokoho to pri výbere strednej školy osloví. Je to pre nás všetkých výzva, aby sme udržali odbor, ktorý patrí medzi strategické.
Ako to myslíte?
Na začiatku pandémie sa tu politici klaňali čínskemu lietadlu s rúškami, pretože sami sme si ich vtedy neboli schopní vyrobiť. Museli ich šiť doma ľudia a dávať si ich medzi sebou. Rovnaké je to s plynom, tak dlho sme mali jedného dodávateľa, až je to dnes obrovský problém. Bol by som rád, keby v rámci školstva začali obuvnícke odbory dostávať vyššiu prioritu. Počty absolventov sú mimoriadne nízke a raz už napríklad nebude mať kto šiť topánky. A nikdy neviete, či to nebude raz zase potrebné.
